Recenze: R.U.R

28. května 2012 v 18:56 | Wendulka |  Knihy/klasická literatura

Název: R.U.R.
Originální název: R.U.R.
Autor: Karel Čapek
Nakladatelství: Československý spisovatel
Rok vydání: 1966 (rok 1. vydání: 1920)
Klíčová slova: drama, robot, věda, pokusy, lidé
Počet stran: 208
Reakce po dočtení: Skvěle napsaná hra od Pana spisovatele.
Věta nebo slovo vystihující knihu: Roboti!

R.U.R. aneb Rossumovi univerzální roboti. Drama o robotech a s roboty.
Vynálezce Rossum objevil způsob, jak vyrábět umělé lidi tzv. roboty. Roboti jsou využíváni jako levná pracovní síla. Jsou to umělí lidé, kteří narozdíl od lidí nepotřebují jíst, spát a nemají také žádné city.
Zpočátku se to zdá jako báječný nápad. O deset let později se ale začnou roboti bouřit a vypadá to, že chtějí ovládnout svět...
Kniha je z roku 1966, ale obálce se musí vzdát hold. Karel Čapek na přední stránce spolu s malým robotem v rukou se mi líbí a obálka mě dokázala na první pohled zaujmout a to je u knih velké plus.

Toto Čapkovo vynikající drama mi skončilo v rukou ani sama nevím jak. Útlá knížečka, z které polovinu tvoří samotné drama a druhou polovinu poté dopisy, plakáty a různé okolnosti, které vedly k napsání dramatu i reakce na něj.

Vynikající zápletka, krátké, ale výstižné dialogy a neobvyklý konec, který ne jednoho čtenáře určitě překvapí. Hlavně Čapkův jazyk je něco neuvěřitelného. Dokáže vtáhnout do děje a připadá mi dost podobný s jazykem současným. Možná je to trochu moderní myšlenkou sci-fi, kterou Čapek bezesporu použil, že je mi tato kniha tak blízká.
A abych nepěla jen chválu, tak se musím přiznat, že jsem se někdy ztrácela v dialozích a v postavách kdo je kdo (hlavně v těch mužských, protože těch ženských (přiznejme si to) tam moc není.
V celkovém hodnocení mi však kniha připadá více než dobrá.

Drama má poukázat na to, jak někteří lidé mohou být lhostejní k druhým a jít si jen za svým. Vyrábění robotů je sice fajn, ale má své následky, které mohou být pro lidstvo katastrofální. Kniha také poukazuje na to, jak se všechno za deset let dokáže změnit (ať už k lepšímu nebo k horšímu).

Už po přečtení prvních stran knih jsem věděla, že se R.U.R. zařadí mezi mé oblíbené. Jeho "nadčasovost" mě opravdu zaujala, když pomyslím, že první vydání knihy bylo roce 1920! Je to až neuvěřitelné, jak Čapek vystihl hlavní podstatu světa s roboty. Toto dílo je určitě takovým "předdílem" pro spoustu jiných literární a filmových prací 20. a 21. století.
 

Young blood

13. května 2012 v 23:52 | Mini267 |  MP3 - Mini267


Neviem či máte radi len komerčné piesne, ale táto ma dostala.
Objavila som ju vďaka spolužiačke.
Pripomína mi to letnú pohodu, ničnerobenie, idem si svojou vlastnou cestou.
Jednoducho mladá krv!

Všetci sme mladí a naivní,
máme určité schopnosti,
naša nálada sa neustále mení,
a nikdy nevieme, kedy tá zmena príde.

Neviem čo so sebou cez leto. Máme chuť všetko vyskúšať.
Zabávať sa, smiať sa, plakať od radosti a zažiť niečo.
Je nám jedno, kedy príde zmena, ale nech príde.
Zmena k lepšiemu.


Recenze: Škola noci 1 - Označená

1. května 2012 v 10:39 | Wendulka |  Knihy/fantasy
Název: Škola noci 1 - Označená
Originální název: House of Night / Marked
Autor: P. C. Castová, Kristin Castová
Překlad: Jana Kunová
Nakladatelství: Knižní klub
Rok vydání: 2010 (v originále 2008)
Klíčová slova: fantasy, upíři, romatnické, internátní škola
Počet stran: 299
Vydání: první
Reakce po dočtení: Waau aneb upíři skoro nikdy nezklamou.
Věta nebo slovo vystihující knihu: Upíři jsou všude!

Šestnáctiletá Zoey Redbirdová je normální dívka. Má svého kluka, nějaké ty problémy doma, nejlepší kamarádku a chodí na střední školu. Vše se ale jednou změní. V osudný den! V ten osudný den, kdy je Zoey označena a pomalu, ale jistě se začíná měnit v upíra. Jenže v tomto světě upíři nejsou nějakými stvůrami z jiných světů, ale upíry každý zná a každý ví, že i plno celebrit je upíry a každý to bere za normální věc.

A tak Zoey nastoupí na školu určenou pro upíří mláďata - Školu noci. Zde se ji ujímá velekněžka - Nefferet. Zoey zjišťuje, že škola pro upíří mláďata není vůbec špatná, ať už jenom proto, že se dostala pryč z domu, kde si moc nerozumí se svou matkou a svým otčímem. Zoey si ve škole najde nové přátelé, ale, jak už to tak bývá, tak se zde objeví i řada nepřátel a těmi není nikdo jiný než Dcery a Synové temnoty a jejich předsedkyně - krásná blondýnka Afrodita. Během celého roku Zoey zjišťuje, že je svým způsobem výjimečná a má znamení jako dospělý upír. Setkává se ovšem i s velkými nástrahami Školy noci a těma jest, že ne každé upíří mládě se stane upírem. Ale co se s ním stane?

Knihu napsala uznávaná spisovatelka P. C. Castová se svou dcerou Kristin, snad aby jí Kristin pomáhala vytvářet dialogy postav, které jsou ve stejném věku právě jako Kristin. I možná proto má kniha spád. Přijde mi, že se tam pořád něco děje a kdyby přece jen na nějakou malou chvíli v knížce byla nezáživná pasáž, jako třeba procházka chodbou, vsaďte se, že se určitě něco objeví a vy budete překvapeni.

Upírská tématika prostě v posledních letech boduje a autoři to vědí. Twilight ságu jsem přelouskala, a tak jsem se rozhodla přečíst si také nějakou jinou "upířinu", a tak jsem šáhla po Škole noci a musím uznat, že to nebylo vůbec špatné rozhodnutí. Vždyž je přece ohromně zajímavé, dozvědět se, jak žijí upíří mláďata (zvláště zajímnavé jsou také jejich hodiny ve škole, které se od těch našich značně liší). Knihou proplouváte společně se Zoey a ani se nenadějte a je konec příběhu a vy si říkáte, že si určitě musíte přečíst dallší díl, abystě věděli, jak to dopadne.
Knize také nechybí vtipné dialogy, ktere se opravdu někdy vážně hodí, takže se i mezi těmi pár smutnými scénami, které se zde objeví, s chutí zasmějete.

Závěrem bych ráda napsala, že už mám z knihovny půjčený druhý díl a co nevidět se na něj vrhnu, abych věděla, jak bude tato zajímavá upíří série pokračovat dále.

Knize dávám 9 bodů z 10.
 


Layout 2.1 - Violet Reading Romance :o)

29. dubna 2012 v 20:49

Název: Violet Reading Romance
Od: 29. 4. 2012 - ???
Vyrobila: Wendulka
Spokojenost: 95 %
Wendulku po delší době chytila múza, a tak se rozhodla něco stvořit. Vyyšlo z toho toto fialové dílo a musím říct, že se mi i celkem líbí. Samozřejmě...najdou se zde nedostatky (o tom žádná), ale tak je pořád stokrát lepší než ten, co tady byl minule (to byl otřesný :D).
Tak komentujte, neštřete kritikou (která může a v některých případech i je kladná ;)).


Keď ešte na tomto svete existujú dobrí ľudia a vy im to máte možnosť oplatiť :)

26. dubna 2012 v 22:11 | Mini267 |  Diary - Mini267
Ahojte, ozývam sa po dlhej dobe, ale tak turbulentný týždeň som ešte nezažila. :) Teda skôr víkend.
V piatok 20. apríla som sa vybrala so svojimi dvoma spolužiačkami na swingovú akciu Swing Time v Bratislave v KC Dunaj. Mala som natočené vlasy, ktoré mi cestou spľasli, pretože vonku muselo samozrejme začať pršať :D Príchod bol trošku neskorší (celé sa to začalo o 18:00), my sme prišli po 20:00, ale išli sme po červenom koberci, nastúpili sme do výťahu, kde hral huslista a vyviezol nás na 4. poschodie :)
Tam to žilo, resp. nežilo. Objednali sme si drinky, začali sme hrať ruletu a potom sme išli na balkón, aby si moje spolužiačky zapálili. Mne jedna požičala cigaretu pre moju špičku, ktorú som kúpila za 1,70 €. Čakali sme na jediné - na fotenie. Toho sme sa dočkali a dôkazom toho sú i fotky v článku :) Ja som tá v strede s čiernymi šatami a rukavičkami :) Mysleli sme si, že naše fotografie budú zapojené do súťaže o luxusnú večeru, no nestalo sa tak. Nevadí, aj tak máme na facebooku najviac lajkov a o to ide. Asi podľa toho sme tam boli najkrajšie a najoriginálnejšie a máme super kamarátov :)
Živá hudba prestala hrať o desiatej večer, workshopy sme nestihli a snažili sme sa čo najrýchlejšie prehrať ruletu, aby sme sa mohli ísť niekde inde baviť. Bola tam celkom nuda. Na parkete tancovalo asi sedem párov, ostatní boli pri bare alebo na balkóne. Ale za tú atmosféru to stálo. Muži tam boli v motýlikoch, trakoch a jeden dokonca i v smokingu :) Ženy mali na sebe čierne šaty, pierko na hlave, špičky na cigarety, perly a rukavičky. Úžasná doba. Škoda, že je 21. storočie a nie je to storočím elegancie, galatnosti a gentlemanov.


Môj týždeň s Marilyn

7. dubna 2012 v 23:49 | Mini267 |  Filmy/drama
Názov: Môj týždeň s Marylin
Originálny názov: My week with Marilyn
Krajina pôvodu: USA/Veľká Británia
Jazyk: Anglický
Rok výroby: 9. 10. 2011
Dĺžka filmu: 99 minút
Dátum premiéry: 2011
Štúdio: The Weinstein Company
Réžia: Simon Curtis
Hudba: Conrad Pope
Scenár: Adrian Hodges
Kniha: Colin Clark
Hrajú: Michelle Williams, Eddie Redmayne, Kenneth Branagh, Judi Dench, Emma Watson, Dominic Cooper
Kľúčové slová: sláva, intimita, vzostupy a pády, láska

Reakcie po pozretí: Sláva si berie tú najväčšiu daň - nás. A tak si brala i Marilyn. Potrebovala iba oporu, lásku a byť šťatsnou. Lenže to všetko hľadala u iných a sam u seba to nemohla nájsť. Bola ako dojnica, z ktorej sa snažili vyťažiť čo najviac. Je len na vás, aký názor si o filme vytvoríte. Marilyn bola a naďalej bude ikonou, ktorá sa vpísala do nielen filmových dejín 20. storočia. Porozumieť Marilyn sa nedá. Možno v tom spočívala jej výnimočnosť a sexepíl.
Veta alebo slovo vystihujúce film: Nezabudnuteľný týždeň pre Clarka, nezabudnuteľný zážitok pe vás.

Nasledujúca hodina a pol tohto filmu vám bude postupne odkrývať príbeh mladého chlapca Colina Clarka, ktorý opustil rodinné sídlo, aby si splnil sen - pracovať vo filme. Hneď si to zamieril do Londýna k Lawrencovi Olivierovi, ktorý ho zamestnal. V tom roku 1956 po prvýkrát vstúpila na britskú pôdu americká herečka Marilyn Monroe so svojím mužom, známym anglickým dramatikom, Arthurom Millerom. Marilyn mala natočiť film The Sleeping Prince (nakoniec uvedený ako The prince and the Showgirl) pod vedením Oliviera. Ako ochranca Marilyn sa ujme mladý Colin, ktorý sa medzičasom stane tretím asistentom režiséra a neskôr Marilyným zajačikom. Nemá problém si nájsť muža, ale má problém so sebavedomím a pochybuje o svojej hereckej dokonalosti, práve vďaka kráse, ktorá im pomohla preraziť.

Môj týždeň s Marilyn má zaujímavé pozadie. Colin Clark napísal napísal životopisný príbeh Princ, tanečnica a ja, ktorý vyšile v roku 1955. Ide o jeho osbný denník z toho nakrúcania. No o týždni, korý strávil s Marilyn tam nie je ani zmienky.
Krásne dobové kostými, príjemná scenéria (hlavne kúpanie v jazere), hudba, urobili z filmu svoje. Hoci Michell Williams sa nepodobá veľmi na Marilyn (ktorá súčasná herečka by sa vôbec podobala na Marilyn a mala teký sexepíl ako ona), zahrala úlohu veľmi presvečivo. Je neuveriteľné, ako v niektorých scénach doslova žiarila a na druhej strane, zasa odohrala odvrátenú stránku Marilyn - depresie a neustále boje sama so sebou. Je ťažké ju pochopiť a preniknúť do jej vnútra a je len na vás, či sa s týmto poňatím stotožníte.

Film nie je iba životopisom. Taktiež nahliadnete do zákulisia tvorby filmu, tlačovej konferencie, štýlu nakrúcania a tvorivých príprav. Zároveň vám ponúknu vnímanie hercov a ich vzťah k filmu. Prejdete si cez úsmevné, dramatické i inteligentné momenty vo filme, miestami sa vám zatají dych, zabudnete kto je hlavnou postavou a na záver filmu budete očarení fotkami Michell ako Marilyn. Jedinečný zážitok o sexidole, ktorý vás donúti zamyslieť sa, či je byť slávny všetko a znamená to byť šťastným.

Filmu dávam 9 bodov z 10.

Nová

1. dubna 2012 v 15:02 | Mini267 |  MP3 - Mini267



Niekedy stačí úžasný text a melódia, a zrazu viete, že tá pieseň je i o vás.
Výnimku netvorí ani pieseň od Dominiky Mirgovej - Nová.
Ešte nemá oficiálny videoklip, ale už sú videá z natáčania.

Bola si moja láska prvá,
tá čo mala navždy trvať,
na tú lásku padá dážď,
zostali sme každý zvlášť.
Nestačí ti, že som na dne,
že mám srdce zlomené...

Bol môj prvý a darovala som mu to najcennejšie čo som mala.
Svoj úsmev. Mám ho späť, ale som sama.
A aj on. Máča nás májový dážď hoci sme vzdialený na tisíc míľ,
rovnaké pocity, myšlienky a úsmev na perách.


"Budúcnosť vstupuje do nás, aby sa premenila v nás, skôr ako nastane" Rainer Maria Rilke

31. března 2012 v 0:34 | Mini267 |  Diary - Mini267
Raz to muselo prísť a prišlo to v stredu. Podľahla som a neodolala som pokušeniu. Chcela som vedieť, čo ma čaká. Zastalo s ato nevinne. Zoznámila som sa s dievčaťom, ktoré je šéfredaktorkou školského časopisu a začali sme sa rozprávať aj o horoskopoch, numerologických číslach. Nakoniec z nej vyšlo, že sama všetí z tarotových kariet. A mne, ani neviem ako, napadla myšlienka, či by mi nevyveštila.
Prvý týždeň to "našťastie" nevyšlo, ale tento týždeň si to na mňa počkalo. Ani som nevedela, čo sa mám spýtať. Bolo to zvláštne. Mám tomu veriť alebo nie?
Rozhodla som tam ísť. Hneď pri vchode ma pozdravil majiteľ reštaurácie, kde som sa mala s kamarátkou stretnúť. Na moje veľké prekvapenie tam boli moje dve spolužiačky, ktoré za ňou išli s tým istým zámerom. Ako vždy sa riešila láska. :)
Moja prvá otázka bola, prečo ma môj bývalý ignoruje. Rozložila veľmi veľa kariet, až to bolo zvláštne a predovšetkým komplikované. Mala som chuť sa smiať. Vyšlo jej, že jemu tento súčasný stav nevyhovuje a chcel by to zmeniť. V blízkej dobe ma čkaá správa, teda vážny rozhovor s ním. Z kariet vyčítala, že bude na mňa tlačiť, aby som s ním znovu začala chodiť, ale mne vyhovuje tento súčasný stav, hoci mám miernu túžbu po ňom, čo je pravda. Ktohovie čo z toho vyjde, ale vyznelo to veľmi zaujímavo.
Druhá otázka sa týkala mamininho odstupného, ktoré dostane, ale musí tomu veriť.Odpoveď na moju prvú otázku mi dlho vŕtala v hlave, tak som sa jej spýtala, že či by mal náš vzťah budúcnosť. Znovu musela vyložiť viac kariet. Vyšlo jej, že sme mali veľmi krásny vzťah, ale asi by to skončilo tým, že by do nášho vzťahu vstúpila tretia osoba. posledná karta bola, ktorú nevyložila, bol Sudca. Vysvetlila mi význam tejto karty. Ešte nie je "hore" rozhodnuté, či to takto dopadne, takže je to na nás. Zároveň upozornila na to, že to čo karty hovoria, budeme môcť zmeniť, len ukazujú cestu, ktorou sa uberáme.
Po týchto dvoch otázkach sa vrátili moje dve spolužiačky z fajčiarskej prestávky a spýtali sa otázku, že to čo robia je to správne. Obom vyšlo skoro to isté. Tak som sa i ja na to spýtalo. Mne vyšlo, že žurnalistika ma uživí (čo dokazuje i moje numerologické číslo 8, ktoré značí, že nebudem mať problém s peniazmi), ale mám novú myšlienku, vo vnútri chcem nový začiatok. Bola tam karta Dôstojníka, ktorá symbolizuje dokument. Vydedukovala prihlášku na právo, kam s ai hlásim, ale externe. Ak by som sa ubrala týmto smerom, tak by som bola úspešnejšia, čo ma dosť potešilo :)
A teraz? Čakám čo sa stane a hlavne na rozhovor, ako sa to všetko vyvinie. Túžila som po ňom dlho, len teraz, ak by chcel so mnou znovu chodiť, čo mám povedať? Povedať mu, prepáč, urobila som všekto pre to, aby som nemala čas na žiadneho muža v mojom živote na najbližšie tri roky? Budem celé leto v Bratislave, aby som zarobila peniaze, takže sa nebdueme vôbec vidieť? Má to vôbec význam? Dokáže ma presvedčiť, že to s ním mám skúsiť? Potrebuje skutočná láska dôkazy a presviedčania?

Recenzia: Ako rieka, ktorá plynie

23. března 2012 v 0:15 | Mini267 |  Knihy/bestsellery
Názov: Ako rieka, ktorá plynie
Originálny názov: Ser como o rio que flui
Autor: Paulo Coelho
Preklad: Katarína da Silva
Nakladateľstvo: IKAR
Rok vydania: 2010
Kľúčové slová: úvahy, myšlienky, sny, rozprávania, ktoré zachytávajú rôzne okamihy ľudskej existencie
Počet strán: 215 strán
Vydanie: Druhé

Reakcie po dočítaní: Škoda, že bola tkaá krátka. Toľko múdrosti a ponaučení by som čítala každý deň, hodiny a hodiny, a stále by som nevedela všetko. Kto nečítal ani jednu knihu od neho, tak šup-šup! Povinné čítanie, ktoré vás neomrzí, ale vám veľmi veľa dá, hlavne do života.
Veta alebo slovo vystihujúce knihu: Jednoducho Coelho.

Kniha, ktorá si vás získa svojou jednoduchosťou, ale predsa v sebe ukrýva niečo viac. Tajnú prísadu, o ktorej vie len kuchár. A Coelho vie variť pekelne dobre. Čím to je, že si nás opantal svojím kulinárskym umením a každá kniha, ktorú napíše, je niečím výnimočná? Mnohí spisovatelia vymýšľajú rôzne zápletky, situácie, príbehy, ale zabúdajú na to, že najlepšie príbehy píše sám život. V tom spočíva jej výnimočnosť, to je tá správna prísada. Život.

Ako žijeme svoj život? Ako Manuel, ktorý sa nedokázal zastaviť na pätnásť minút, pozrieť sa na svet i na seba samého,
a jednoducho nič nerobiť? Aj my dospejeme k poznaniu, že sme prechádzali životom, ale nežili ho?Na živote Manuela nám ukázal ako dnes žijeme. Myslíme na prácu a stretnutia s ľuďmi absolvujeme len preto, aby sme si k nim mohli dať háčik. Odškrtnúť zo svojho zoznamu. Musíme na tieto veci prísť až v starobe?

V rozprávaní o pianistovi v nákupnom centre poukazuje na to, že aj keď nikto nevenuje našej práci pozornosť, mali by sme pamätať na to, že prostredníctvom našej práce sa môžeme rozprávať s Bohom.

Príbeh Oblak a duna, ktorý spracoval od Bruna Ferrera, nám hovorí o tom, ako sa dokáže niekto obetovať pre druhého
v mene lásky. Nemať strach urobiť rozhodnutie, ktoré môže byť preňho smrteľné. Máme aj my takú odvahu? Nemyslíme iba na seba?

Mnoho ďalších príbehov a úvah nám dáva podnet zamyslieť sa nad sebou, kam smeruje náš život. Taktiež nám ponúka návody, usmernenia, poučenia a cenné rady zo svojho života. Je len na nás, či si niektoré z nich zoberieme k srdcu. Nech o nás nehovoria: ,,Rozmýšľajú vždy presne naopak: chcú čo najrýchlejšie vyrásť a potom smútia za strateným detstvom. Ničia si zdravie, aby zarobili peniaze, a vzápätí utrácajú veľké peniaze, aby si zdravie získali späť. S úzkosťou sa obracajú k budúcnosti a pritom zabúdajú na prítomnosť, a takto nemajú nič ani z prítomnosti, ani z budúcnosti.
Žijú, akoby nikdy nemali zomrieť, a zomierajú, akoby nikdy nežili." (Paulo Coelho - Čo je na človeku zábavné)

Knihe dávam 10 bodov z 10.



Kam dál